Emil z hôr

Vysoko vo vrchoch, hlboko v divočine, ďaleko od civilizácie, vyrástol Emil z Hôr. Žil sám, no nebol osamelý. Nič mu nechýbalo, nič ho nezlostilo, ani nevyrušovalo. Ale len dovtedy, kým zo záveja pred jaskyňou nezachránil skrehnutého osvetovo-propagačného pracovníka Horáca Huberta Halapartňu, ktorý mu z vďaky za záchranu života, a trocha aj z vypočítavosti (takí už osvetári bývajú), ukázal portrét tajomnej Princeznej s hrčou. Stačil jediný pohľad do Hrčandiných očí a Emil sa osudovo zamiloval. Odrazu mu v rodnej divočine začalo neznesiteľne chýbať čosi, čo dovtedy nepoznal - láska. Pre lásku sú mladí muži ochotní riskovať rôzne nerozvážnosti a Emil nebol iný. Opustil divočinu, vydal sa s Horácom na cestu do civilizácie a ku koncu príbehu si dokonca obliekol nohavice.